Žaneta Aradská je výtvarníčka a autorka blabla.ilustrácií. V jej kreslenom svete je všetko ideálne, kvety kvitnú krajšie, ako tie skutočné na parapete, medvede sú empatické a vĺčik Feri v kuchárke pre deti je hrdinom, ktorý si získa srdcia kozliatok (nie na smotane). V jej ateliéri v Kreatívnom centre Trnava vznikajú ilustrácie do kníh, časopisov, reklám a kreslí pohľadnice aj pre samotného Ježiška.

 

Si ilustrátorka, výtvarníčka, pôvodne si však študovala niečo iné. Dá sa povedať, že k ilustrácii ťa doviedla jedna stredoškolská frustrácia?

Pôvodne mám vyštudovaný odevný dizajn a pedagogiku výtvarného umenia. Odevný dizajn bol obrovský prešľap v mojom živote a veľmi rýchlo som zistila, že šitie nie je pre mňa. Všetko sa mi motalo, krčilo a učiteľky praxe nado mnou zalamovali rukami. Milovala som však kresliť figúry a túžobne som pokukávala po  práci ilustrátora. Po strednej škole som nemala odvahu prihlásiť sa na VŠVU, kde sa ilustrácia študuje. Prihlásila som sa na pedagogiku výtvarného umenia a učeniu na ZUŠ sa venujem doteraz. Učenie ma bavilo, počas prestávok sme si s deťmi zvykli spoločne kresliť a na moje kresby reagovali veľmi pozitívne. To mi dodalo sebavedomie niečo s tým robiť 🙂 Prišiel covid, udrel 30 rok môjho života a v mojej existenčnej kríze som si povedala, keď nie teraz, tak nikdy! Takže áno, tvoja otázka presne vystihuje moju dlhú cestu k ilustrácii.

 

Tvoje kresby vedia aj dospelého človeka vrátiť do detstva. Ako to robíš? Bolo tvoje detstvo obrázkové?

Obrázkové áno, ale rozprávkové nie. Veľakrát som bola v situácii, kedy som si pekné detstvo mohla len nakresliť. To mi trošku ostalo dodnes. Kreslím si svoj úprimný ideálny svet a tak, ako kedysi kreslenie upokojovalo a rozveseľovalo mňa, snažím sa túto emóciu podať ďalej.

 

Tvoríš pod značkou blabla.illu. Projekty, na ktorých pracuješ, však vôbec nie sú bla bla, majú väčšinou veľmi silné posolstvo.

Ďakujem, som veľmi rada, že to tak vnímaš. Názov Bla bla vznikol na strednej škole v mojej rebelskej fáze. Nejako mi to prischlo a niekedy ma tak už volajú aj kamaráti.

Veľmi ma baví robiť projekty, ktoré sú trošku výzvou a zároveň majú pridanú hodnotu. Tento rok som sa vydala do neznáma s tímom Kuchynské dobrodružstvá. Oslovili ma s nádherným nápadom detskej kuchárky, ktorý na začiatku vyzeral veľmi náročne. Knižka sa začína chutnou a poučnou rozprávkou o vĺčkovi s menom Feri, ktorej som nedokázala odolať a do projektu som sa nakoniec pustila. V jednej fáze  som kreslila takmer tridsať receptov so všetkými ingredienciami a postupmi formou komiksu, vďaka čomu je knižka vhodná aj pre deti, ktoré ešte nevedia čítať. Kuchynské dobrodružstvá nedávno vyšli a keď vidím fotky, ako aj tie najmenšie mini deti varia a tešia sa z príbehu Feriho, neľutujem ani jednu sekundu tejto práce a som vďačná, že som sa k dievčatám pridala.

Môj ďalší obľúbený projekt je Funtastický klavír s bývalým kolegom a profesionálnym klaviristom Norbertom Danišom. Zobral si 10 mojich obrázkov, skomponoval k nim 10 skladieb a vydal ich ako zbierku nôt pre nadšencov klavíra. Vtedy sme učili na rovnakej škole, takže sa mi bežne stávalo, že som sa prechádzala po chodbe a počula som deti hrať ,,moje obrázky”!

 

Žanetka, kedy tebe začínajú Vianoce?

Tento rok sa mi nakopilo mnoho krásnych spoluprác s vianočnou témou. Takže sa mi zvianočnieva už od jari :). Vytvárala som rozsiahlu knihu 24 príbehov do Vianoc,  na štýl adventného kalendára, čo mi zabralo niekoľko mesiacov. Vonku začínala jar, všade štebotali vtáčiky a zimná inšpirácia sa mi hľadala naozaj ťažko. Prišli letné dni a ja som sa chladila kreslením vianočnej knihy. Už druhý rok som sa podieľala na krásnom slovenskom projekte vianočnej pošty pre Ježiška. Je to taká moja srdcovka. Kresliť pre Ježiška je predsa naj :).

 

Niečo vianočné a milé ste teraz upiekli aj v KCT. O čo ide?

Ide o autorské vianočné pohľadnice. Každý rok sa snažím vytvoriť zaujímavú kolekciu. Tentokrát som na spoluprácu oslovila moje milé duo – Hurooonky. Dokonale dotvorili miesta, kde mám ja nedostatky. Vždy som chcela pohľadnice s milým popisom a Peťa robí tie najlepšie rýmy a slovné kotrmelce pod slnkom. Kamila mi zase pomohla s písmom v ilustrácii. Venuje sa letteringu a s textom jej to ide naozaj fantasticky.

 

Ako vzniká takýto pohľadnicový nápad?

Všetky naše nápady vznikajú za pochodu a veľmi prirodzene, najčastejšie pri obede. V KCT sa navzájom inšpirujeme, podporujeme a hlavne sa veľa smejeme. Každý sa venuje inej oblasti, ktoré sa dajú veľmi dobre poprepájať. Vieme si navzájom poradiť a to nás často posúva vpred.

 

Máš nejakú radu, povzbudenie pre mladých ľudí, ktorí sa rozhodujú, čím chcú v živote byť? A nejde im napríklad matematika?

Každý sme dobrý v niečom inom. Mne tiež nešla matematika. Mala som učiteľku, ktorá mi kvôli tomu roky tvrdila, že v živote nič nedokážem. Napriek tomu, že neviem vypočítať rovnicu s dvoma neznámymi, zvládla som strednú a vysokú školu. Dnes sama učím a som ilustrátorka na voľnej nohe. Osud mi priniesol do života jeden veľmi milý manželský pár, ktorý už roky vytvára učebnice a pracovné zošity pre školy. Neuveríte, s čím ma oslovili. Ilustrujem deväť pracovných zošitov matematiky!

 

Žanetka, čo by si ľuďom nadelila pod stromček?

Veľa porozumenia a lásky. Aby sa nám žilo v našej spoločnosti krajšie.

Martina Pontesová

Rozhovor so Žanetou Aradskou bol súčasťou vianočného čísla Noviniek z radnice.