V sérii rozhovorov vám postupne predstavíme členov Kreatívneho centra Trnava. Ako prvú vyspovedali Kamilu Kabirov. Rozprávali sme sa o tom, ako sa k letteringu dostala, ako vyzerá jej kreatívny proces, ako aj o inšpiráciách a plánoch do budúcnosti. Toto je Kamila Kabirov.

Ahoj Kami. Pre tých, ktorí ťa nepoznajú, povedz nám – kto si, čo robíš a prečo sa s tebou teraz rozprávame?

Ahoj. Za kreatívca sa považujem dlhé roky, ale veľmi dlho som hľadala to, v čom by som mohla byť kreatívna tak, aby to aj trochu vyzeralo a aby to ľudí zaujalo. Rozprávame sa, lebo som účastníčkou Kreatívneho centra Trnava a programu Inkubátor. Venujem sa letteringu, písmu, kaligrafii a iným oblastiam, ktoré súvisia s písaným prejavom.

Spomenula si kaligrafiu aj lettering. Aký je medzi nimi rozdiel?

A ty tušíš aspoň aký je ten rozdiel?

Nie, mám len pocit, že kaligrafia viac súvisí s maľbou a lettering bude viac technické umenie.

(smiech) Mám pocit, že je to možno skôr naopak, hoci presne oddeliť sa to od seba nedá. Podstata kaligrafie je v tom, že nápisy tvoríš jedným ťahom kaligrafickým pierkom. Tam je naozaj potrebný skill, kde si schopný urobiť krásny nápis takpovediac na jeden ťah. Prirovnala by som to ku krasopisectvu. V kaligrafii to musí byť krásne, na riadku, písmenká rovnaké, oblúčiky či hrúbky rovnaké.. Lettering je skôr kreslenie písma. Využívaš tam rôzne tvary písma, kombinuješ rôzne fonty a nepotrebuješ tam mať takú vypísanú ruku ako pri kaligrafii. Na začiatku je úplne v poriadku spraviť si náčrt ceruzkou a pokiaľ sa ti to nepáči, vygumuješ a skúšaš znova. Naučiť sa lettering preto môže naozaj každý, vôbec nie je potrebné vedieť pekne písať či kresliť. Ide len o to, koľko času tomu chceš venovať. A v podstate si tie tvary prispôsobuješ, pracuješ s formou a chceš, aby ti písmená do tejto formy zapadli.

A ako s tým súvisí typografia?

Typografia sa viac týka digitálu, ide o druh písma, ktoré má rovnaké vizuálne znaky. Typografi vytvárajú nové fonty a to musí byť tiež krásne povolanie.

Kedysi bola schopnosť tvoriť pekné písmo asi veľmi žiadaná. Dnes sme ale v digitálnej dobe. Ako sa lettering zmenil v dobe grafických tabletov či internetu? 

Či má písmo zmysel aj po Guttenbergovi? (smiech) V digitálnej dobe lettering má určite svoje miesto, aj preto, že ho vieš robiť aj v digitálnej forme. Zjednodušene, buď tvoríš s výtvarnými pomôckami na papieri, s dotykovým perom na tablete, alebo tieto nástroje kombinuješ. Nie je to teda vyslovene len offline umenie. Naopak, digitálna doba nám umožňuje zúčastňovať sa kurzov letteringu a učiť sa svojim tempom. Ja sama som niektoré kurzy takto absolvovala. Pri tvorbe na tablete vieš využiť aplikácie ako Illustrator alebo Procreate, či iné a kresliť priamo kriviek. Potom už s takým písmom vieš veľmi flexibilne pracovať – všetky ťahy a krivky vieš zväčšiť zmenšiť, prispôsobiť si ich a prípadné chyby jednoducho opraviť. Kaligrafia je v tomto náročnejšia, zároveň má aj úplne iné čaro. Pri letteringu sú naozaj neobmedzené možnosti. Odporúčam pozrieť si kurzy majstra letteringu Stefana Kunza, ktorý pracuje pre spoločnosti ako Coca-Cola, Apple či Adobe. Alebo známu lettererku z Nemecka, Martinu Flor, ktorá má kurzy, knihy a má zaujímavých klientov ako napr. New York Times. Využitie letteringu je naozaj široké.

Veľa si povedala o digitálnych nástrojoch a kurzoch. Priznám sa, ja som sa snažil naučiť kresliť ako na tablete, tak aj na papieri, ale nepodarilo sa mi to, proste to nešlo. Ak by som chcel od zajtra začať s letteringom, aký postup by si mi odporučila?

V prvom rade si myslím, že nebol problém v tebe, ale v čase, ktorý si tomu venoval. Možno si to nechcel až tak, aby si tomu venoval celý svoj dostupný voľný čas. Čas a motivácia je základná vec pri úplne každej veci, ktorú sa ideš učiť.
Ja som sa začala učiť lettering na tablete s perom. Robila som si kurz, ktorý mal prebiehať na papieri, ale myslela som si, že na tablete to popri deťoch zvládnem rýchlejšie. Až neskôr som sa dostala k letteringu na papieri. Napriek mojej skúsenosti by som ti odporúčala začať na papieri. Stačí ceruzka a papier, nič iné. Časom pridáš nejakú fixku na zvýraznenie, alebo ďalšie typy ceruziek.

Toto je tá technická časť, stačí mi teda papier a ceruzka. Kde sa však lettering naučím a kde mám hľadať inšpiráciu?

Príď ku mne na kurz! Ale ešte nie. (smiech) Až niekedy v budúcnosti, keď nejaký budem robiť. Dovtedy si určite nájdeš videá na YouTube, kde však tomu často chýba ucelenosť a ľahko ťa rôzne štýly môžu zmiasť. Najlepšie je nájsť si ucelený online kurz, kde sa naučíš základy a potom postupne zistíš aký lettering vlastne chceš robiť. Môžeš robiť iba čiernobielo, farebne, použiť akvarel, tvoriť iba na čierny papier s bielou, či nájsť iný štýl. Najprv teda treba zistiť či ťa baví skôr tablet alebo papier s výtvarnými pomôckami. No a potom sa už len tomu treba venovať.

Takto to neznie príliš zložito.

Nie je to zložité, len si to treba rozmeniť na drobné. Musíš byť trpezlivý, nechcieť všetko hneď a nečakať od seba hneď veľké komplexné diela. Všetko je to otázka času. Ale je to veľmi vďačná tvorba. Keď som niečo prvýkrát vytvorila podľa kurzu, tak som z toho bola nadšená, že vau, ako skvele to vyzerá. A teraz, keď sa na to pozriem, je mi to až smiešne, s odstupom času vidím milión chýb. Ale v danom momente tá motivácia tam je a hoci to môže byť zo začiatku roztrasené, na konci to vždy vieš spraviť tak, aby to vyzeralo pekne. Po čase dospeješ do momentu, kedy za chvíľu vieš vytvoriť peknú vec a je už len na tebe, či to chceš posúvať stále vyššie a vyššie.

Ešte zostaňme pri téme nadania pre lettering. Aký vzťah si mala k písanému písmu? Mala si “v ruke” písanie ako také?

Vždy som rada písala a myslím, že som vedela a viem písať pekne. Počas školy som si dokonca často robievala zápisky toho, čo sa práve deje. Nemám na mysli poznámky z učiva, skôr som opisovala dianie v triede, pozorovala som spolužiakov a zapisovala som si čo kto robí. Tiež som si nedávno uvedomila, že naše texty na naše tablo som vlastne písala ja. Stalo sa to len tak náhodou, ale následne sa mi to veľmi páčilo. A takto spätne, keď sa na to pozerám, tak vlastne sa to okolo mňa tak točilo a chvíľu mi teda trvalo, kým som to pochopila a začala sa naozaj venovať tvorbe.

Čo lettering a tvoje deti? Využila si tvoje umenie pri ich nácviku písania?

Dcéra je druháčka, ale túto svoju vášeň k písmu som veľmi nevyužila, keďže sa v škole učia písmo Comenia Script. Ale niekedy, keď si nechám na stole rozrobenú vec, tak niekedy príde a môj výtvor okopíruje. A robila tak ešte skôr ako vedela písať, takže moje písmená okopírovala ako obrázok. Takže áno, zaujíma ju to a snaží sa kopírovať a tvoriť so mnou. Okrem toho sú deti mojou veľkou podporou. Včera som dokončila tabuľu na vianočné trhy a môj najmladší prišiel a pochválil, ako krásne to vyzerá.

Ako vyzerá tvoj kreatívny proces? Tvoríš len tak sama pre seba alebo sú to aj komerčné zákazky?

Je to veľmi rôznorodé. To sa mi na letteringu veľmi páči – nikdy to nie je to isté. Niekto chce nápis, ktorý si doma zavesí na stenu, iný chce návrh na tričko, či nápis na drevenú tabuľu. Často v poslednej dobe robím napríklad nápisy na kvetináče. Veľmi ma baví striedať materiály aj formy. Veľmi mi na tom vyhovuje, že môžem tvoriť za počítačom či tabletom, ale pokiaľ to tak cítim, môžem vziať drevo a pracovať manuálne. Táto fyzická práca s letteringom sa mi veľmi páči a vyhovuje mi sloboda, že tieto prístupy môžem striedať. Robím aj sama pre seba, je to pre mňa radosť, ale tvorím aj na zákazku.

To je skvelé. Povedz nám, čo máš už za sebou. Bol nejaký projekt, pri ktorom si sa špeciálne natrápila, alebo ťa výnimočne tešil?

Jasné, je to v podstate jeden a ten istý. Mám sériu kvetináčov, na ktoré píšem rôzne nápisy, napríklad “Som smädná” alebo “Poďme spolu rásť”, “Staraj sa o mňa aj o seba”. Snažím sa do toho dať niečo, čo okoloidúceho povzbudí k úsmevu alebo zamysleniu sa. Potom mám taký obľúbený plagát, ktorý sa volá Príbeh lásky, kde minimalistickými ikonami robím časovú os niekoho vzťahu. Pozrieť si to môžete u mňa na Instagrame.

No a také najväčšie a najťažšie, to je nápis na stene v škole Félix. Bolo potrebné si nápis trénovať doma, takže jedna naša domáca stena je už tiež pokreslená. Škola bola veľmi spokojná, takže už máme na pláne aj školský nápis číslo dva. Veľmi ma to bavilo, bolo to značne iné ako tvoriť v malom rozmere. Takže ak by som v budúcnosti mala viac zákaziek na steny, tak by to bolo skvelé.

Druhá stena v škole je teda tvojim najbližším projektom. Čo ešte ťa v blízkej budúcnosti čaká?

Doma teraz dorábam tabuľu na vianočné trhy. Popri tom stále tvorím svadobné oznámenia, kde hand lettering kombinujem s minimalistickou kresbou. Mojim plánom do budúcnosti je zdokonaliť sa v kaligrafii a chcela by som začať pripravovať dlhodobý kurz alebo workshop. A popri tom všetko, čo mi príde do cesty. Toto je inak dobré aj zlé – nikdy neviem, čo presne ma čaká, každý deň je v niečom iný a to je super. A teda plánujem sa aj pripravovať v Inkubátore KCT na moju tvorivú budúcnosť.

To znie skvele. Dostávame sa teda ku Kreatívnemu centru Trnava. Ako vidíš svoju budúcnosť tam? Vieš si predstaviť spoluprácu s ďalšími kreatívcami?

No keď raz v budúcnosti sa mi podarí mať v KCT ateliér a priestor, kde by som mohla prezentovať svoju tvorbu, to budem veľmi šťastná. Možnosti spolupráce boli jednou z hlavných motivácii prihlásiť sa. Chcela by som nájsť komunitu, ktorá si pomáha, podporuje sa, niečo spolu vymýšľa. Pretože ty môžeš byť doma sám, kreatívny, tvoriť si, ale niektoré bazálne veci ti možno vôbec nenapadnú. A potom sa rozprávaš s niekým, kto tvorí niečo úplne iné, a zrazu úplne to ide, dáte sa na jednu vlnu a zrazu vymýšľate veci. Konkrétny príklad mám už aj z Inkubátora, kde som spoznala Vierku, ktorá sa venuje zdravej strave, aj o nej napísala knihu. A už po pár rozhovoroch máme víziu spoločného programu, naplánujeme brunch, kde skombinujeme zdravé raňajky a výrobu letteringového plagátu do kuchyne. V inkubátore máme tiež aj zlatníka a výrobcu šperkov, kde si viem predstaviť výrobu ručne vytvorených venovaní na krabičky. A to sú len príklady, naozaj s každým si tam spoluprácu viem predstaviť. Verím, že budeme naozaj súdržná a hlavne podporujúca sa komunita, to by bolo krásne.

Skvelá bodka na záver! Za Kreatívne centrum Trnava ti ďakujem za rozhovor a držím palce v ďalšej tvorbe. Tvorbu Kamily Kabirov a jej značku Alettier môžete sledovať napríklad tu.