01.
pondelok
12.00

Dvojica z kreARTivum odkryla v pivniciach KCT tajomstvá hygieny našich predkov


kreARTivum je spoločenstvo nadšencov histórie a divadla, ktorí spojili svoje sily v jedno občianske združenie. Ich hlavným cieľom je hľadať zaujímavé témy v dejinách a približovať históriu širokej verejnosti zábavnou, interaktívnou formou. V Kreatívnom centre Trnava našlo kreARTivum zázemie, kde môže nerušene tvoriť, vymýšľať a realizovať svoje projekty.

Mnohé zákutia meštianskeho domu na Hlavnej 17 priam pozývajú byť priestorom pre ich scénické predstavenia. Pre to najnovšie s názvom „Smradľavá história hygieny“ si za scénu vybrali staré klenbové pivnice s tajomnou atmosférou. Viac o svojom fungovaní nám prezradila zohratá dvojica Zdenka Mačaiová a Martina Andrisová, ktoré na chodbách v KCT častejšie stretávame ako ich alter egá – pani barónku de Poitiers a jej oddanú služobnú Éloise.

Vašim heslom je „história, ktorá baví.“ Baví história vás?

Maťa: Priznám sa, že dejepis patril medzi moje najobľúbenejšie predmety v škole a svoje nadšenie pre históriu som neskôr mala možnosť naplno rozviť na Smolenickom zámku, kde som pracovala ako sprievodkyňa. Tu napokon skrsla aj myšlienka založenia vlastného občianskeho združenia. Pre zámok som totiž vytvorila hneď niekoľko úspešných podujatí, ako napríklad Večerné prehliadky s lampášmi, Osudové ženy Jozefa Pálffyho, či Vianoce s Pálffyovcami. Spoločne so Zdenkou sme spolupracovali aj na akcii Smolenice pre Ukrajinu. Všetky tieto podujatia sa konali pod záštitou Smolenického zámku, a tak sme sa rozhodli, že nadišiel čas “byť sám sebe pánom” a tvoriť pod vlastnou značkou. Dáva nám to väčšiu voľnosť a zároveň aj príležitosť spolupracovať s ďalšími kultúrnymi a historickými inštitúciami.
Zdenka: U mňa je to viac o samotnej téme ako o histórii ako takej. Téma ma musí upútať a presvedčiť, že ju budeme schopné ľuďom podať zrozumiteľne a tak po svojom, s naším humorom a osobitosťou, ako to bolo aj pri Smradľavej histórii hygieny. Založenie vlastného občianskeho združenia bolo vyvrcholením spoločných záujmov a motivácie, ktorú s Maťou zdieľame.

Čo vás inšpirovalo venovať sa téme histórie hygieny?

Maťa: Podujatie Smradľavá história hygieny sme mali pôvodne naplánované na apríl, keďže práve v tomto mesiaci je Svetový deň zdravia, a práve správna hygiena patrí medzi základné piliere zdravého života. Návštevníkom sme chceli priblížiť, ako sa hygienické štandardy menili v priebehu storočí a aký vplyv mali tieto zmeny na spoločnosť. Zároveň sme chceli zdôrazniť, aké dôležité je dodržiavať hygienické návyky aj dnes. Prípravy podujatia nám však zabrali viac času ako sme očakávali, a preto sa nám jeho premiéra posunula na máj.
Zdenka: Ja pracujem pre spoločnosť, ktorá vyrába pracie prášky a produkty zamerané na osobnú hygienu, takže som už čo-to o pôvode pracích prostriedkov a mydiel vedela. Veľa ľudí však nevie, z čoho sa tieto produkty v minulosti vyrábali, preto je to vďačná a zaujímavá téma, ktorá nám dala možnosť ujať sa jej s humorom a nadsázkou.

Odkiaľ ste čerpali informácie?

Maťa: Informácie vždy čerpáme z čo najväčšieho množstva rôznorodých zdrojov, pričom je dôležité dbať na ich hodnovernosť. Táto fáza výskumu je vždy najdlhšia a zároveň najprácnejšia, keďže musíme najprv nájsť a následne naštudovať veľké množstvo odborných článkov a kníh. Naším najobľúbenejším zdrojom sú knižky od skvelej slovenskej etnologičky Kataríny Nádaskej, ktorá bola nevyčerpateľnou studnicou informácií aj v téme histórie hygieny.
Zdenka: Inšpiráciu sme našli aj v podcastoch a videách Sandry Svitekovej, známej z jej kanálu Dejepis inak. Preskúmali sme tiež dostupné informácie zo zahraničných expozícií v múzeách, ktoré pojednávali o danej téme.

História hygieny asi nebola veľmi voňavá… Aké praktiky prekvapili vás?

Maťa: Priznám sa, že mňa prekvapili niektoré znalosti našich predkov. V minulosti sa napríklad na pranie využíval moč, čo v dnešnej dobe každému z nás príde odporné a nehygienické. No moč obsahuje amoniak, ktorý sa do dnešného dňa používa ako čistiaci prostriedok. A predstavte si, že toto vedeli už starí Rimania. Nechutné, no fascinujúce zároveň, však?
Zdenka: Mňa prekvapili asi všetky praktiky, o to viac si vážim, aký komfort vlastne doma mám. 🙂

Pre koho je predstavenie určené?

Maťa: Predstavenie sme sa snažili vytvoriť tak, aby bolo vhodné pre všetky vekové kategórie, čo sa nám, na základe doterajšej spätnej väzby od návštevníkov, aj podarilo. Veľký podiel na tom majú predovšetkým scénické a interaktívne prvky v podujatí, ktoré do deja vtiahnu aj samotných návštevníkov, či už majú 7 rokov alebo 70 🙂

Ako reagujú malí diváci, čo ich najviac zaujíma?

Maťa: Deťom sa predstavenie veľmi páči a najviac sú nadšené z toho, keď sa môžu zapojiť. Predstavenie je z veľkej časti postavené na spoznávaní vôní, návštevníci majú možnosť napríklad ovoňať rôzne bylinky, z ktorých si naši predkovia varili odvary na umývanie vlasov. Veľmi populárne je aj “odvšivovanie” baróna Jeana, či pranie na rumpli. Len tí najsmelší sa však odvážia ľahnúť si aj do korýtka.

Dejiny sú plné zaujímavých tém. Akú ďalšiu máte v hľadáčiku?

Maťa: Momentálne už usilovne pracujeme na výskume pre ďalšie podujatie. Od hygieny si tento raz odskočíme do panteónu bohov a bohýň starých Slovanov. Táto téma bude pre nás veľkou výzvou. Na rozdiel od antickej či rímskej mytológie, tá staroslovanská nemá dostatok hodnoverných písomných či materiálnych prameňov, pretože Slovania po sebe ne­zanechali ucelený súbor mýtov.

Kde môžeme kreARTivum vidieť v najbližšej dobe?

Maťa: kreARTivum môžete vidieť už 27. júla v Kreatívnom centre Trnava, kde opäť v pivničných priestoroch predstavíme Smradľavú históriu hygieny. S predstavením by sme rady spravili aj menšiu tour po hradoch a zámkoch západného Slovenska. Teraz už pilne pracujeme na spolupráci s vybranými inštitúciami, tak držte palce, aby nám to vyšlo.
Zdenka: Veľmi sa tešíme aj na spoluprácu s našou “alma mater”, KáCéTéčkom, v rámci Dňa otvorených ateliérov v októbri. Tu vám priblížime históriu budovy z trošku iného uhla pohľadu, ako ste mnohí zvyknutí.

Rozhovor vyšiel v júlovom čísle Noviniek z radnice, s. 22

                                                                                                          Martina Pontesová