Mirka je na hudobnej scéne zvláštnym a originálnym zjavom. O jej tvorbe ako aj o tom, ako si každý z nás môže vytvoriť vzťah so svojim hlasom, sa dočítate viac v našom rozhovore.

Ahoj Mirka. Predtým, ako sa ponoríme hlbšie do toho, ako tvoríš, povedz nám najprv kto si a prečo sa teraz rozprávame.

Som Mirka, ahoj! A čo robím? Spievam. Konečne si plním sen. Robím tiež hlasové workshopy ZNEJ, ktoré radšej volám hlasové rituály. Je to oslava toho, že si ideme vytvoriť alebo rozvíjať vzťah so svojim hlasom.  

Ty okrem hlasových workshopov máš aj hudobné zoskupenie, však?

Áno, hudbu tvorím spolu s mojim partnerom Ondrejom. Voláme sa úplne bežne: Mirka Kroner & Ondrej Križan. Ja skladám piesne a hudbu a Ondrej hrá na perkusie. Názov našeho dua je však dočasný. Nedávno sme posielali správu aborigéncom z Austrálie, či sa budeme môcť volať podľa ich filozofie Dadirri. Ak nám to dovolia, budeme sa volať Dadirri. Ide o filozofiu alebo koncept hlbokého načúvania, sebe, ostatným a prírode. To s nami veľmi rezonuje, pretože presne to sa snažíme žiť a pretaviť aj do našej hudby. Myslíme si, že to, čo predstavuje koncept Dadirri, je pravým kľúčom k uzdraveniu sveta.

To znie hlboko, vidím že toto nebude bežný rozhovor o hudbe. Ako si sa do tohto bodu dostala? Aká je tvoja hudobná história? Študovala si hudbu?

Študovala som psychológiu. Ale dôvodov je viacero. Som z rodiny Kronerovcov, čo je herecká rodina. Môj otec mal zase blízko k hudbe a napriek tomu, že to vždy bola (a stále aj je) jeho najväčšia radosť, musel si v živote vybrať inú prácu, ktorá uživila našu rodinu. Možno práve pre túto jeho záľubu som bola vedená k hudbe odmalička. Kúpil mi gitaru keď som mala 7 rokov a prihlásil ma na hudobnú školu. Tá mi však nesadla a po dokončení som gitaru odložila a dlhšie sa jej ani nedotkla. Vždy som veľmi milovala spev a k tomu ma nikto nemusel viesť. Stačila mi kefa pred zrkadlom či ovládač pred telkou. Napriek tomu som to v istom momente nechala tak, no dobehlo ma to a dnes už viem, že práve tvorenie hudby a jej zdieľanie so svetom sú to, čo najviac milujem.

Ako dlho sa venuješ tvorbe?

Spievala som odkedy si dokážem pamätať. To veľké rozhodnutie, že toto je to, čo chcem robiť, a čím sa chcem skúsiť živiť, som spravila pred pol rokom, keď som odišla z práce v korporáte.

Odchod z korporátu a 100% venovanie sa vlastnej tvorbe je odvážnym krokom, vymenila si stabilitu za možno väčšiu slobodu, ale aj menšiu istotu. Odvážnym krokom je aj ponúkanie svojich vedomostí a schopností ďalej vo forme workshopov. Ako sa z teba stala učiteľka?

Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, moje hlasové workshopy nie sú o takom tom typickom učení spievania. Pracujeme s hlasom tak, aby sme podporili akési hlasové otváranie sa,  sebavyjadrenie, ktoré si ľudia často nevedia dovoliť napriek tomu, že po ňom túžia. Na workshopoch im dávam priestor, alebo sa ich snažím podporiť v tom, aby sa nebáli hlasom vyjadriť. Aby sa nebáli zaspievať si, keď po tom celou bytosťou túžia, ale v ich vnútri existuje niečo, čo ich blokuje. Ja sama som si takouto podobnou cestou prešla. Vyjadrenie spevom vnímam ako veľmi citlivé, prináša so sebou aj veľkú zraniteľnosť. Ľudí teda sprevádzam na ich ceste za vlastným hlasom, ponúkam im techniky a zážitky, ktoré umožňujú jeho prijatie, tiež prepojenie sa so svojimi emóciami a ich prijatie a vyjadrenie v bezpečnom prostredí. Na workshope je vítané (takmer) všetko, ľuďom ponúkam priestor na vyjadrenie emócií, ktoré si možno nemôžu dovoliť vyjadriť inde. Práca s hlasom teda vie byť naozaj liečivá. Vidím aj paralelu medzi takouto transformačnou prácou s hlasom a komunikovaním svojich potrieb a hraníc v bežnom živote. 

Čo môže každý z nás spraviť preto, aby sa lepšie naučil pracovať so svojim hlasom a nadväzovať s ním vzťah?

To je ťažká otázka. Ja som sa technikám, ktoré na workshopoch používam, naučila na iných workshopoch a kurzoch. Na tie samozrejme nemá každý čas a priestor. Preto skôr odporúčam zamerať sa na autentické vyjadrenie samého seba, najskôr v bezpečnom prostredí a potom postupne opúšťať svoju komfortnú zónu. Začni tým, že si pustíš hudbu a tancuj ako keby sa nikto nepozeral. Nie je to síce rovnaké autentické vyjadrenie ako hlas, či spev, ale aj keď by sa na prvý pohľad nemuselo zdať, vyjadrenie telom a hlasom spolu veľmi súvisí. A opäť zopakujem tú komfortnú zónu, vychádzať z nej robí zázraky.

Ako vyzerá účastník alebo účastníčka tvojho workshopu. Akých ľudí práca s hlasom priťahuje?

Nechcela by som to škatuľkovať, ale je fakt, že sa mi na workshopoch stretáva istý typ ľudí. Sú to skôr hĺbavé osobnosti, ktoré sú ochotné sa stretnúť sami so sebou, skutočne sa do hĺbky spoznať a sú ochotní zvedomovať si vlastné emócie. Sú to často ľudia, ktorí si uvedomujú svoj blok a chceli by s ním pracovať. Takže nie sú to len hudobníci. To zdôrazňujem – nie sú potrebné žiadne skúsenosti so spevom. Avšak na workshopoch som mala aj ľudí, ktorí tiež spievajú a prišli preto, že sa chceli prepojiť v skupine alebo že chceli zažiť niečo pekné, hlboké a zdieľať to s druhými ľuďmi . Na workshopoch robíme aj hlasovú improvizáciu, kde spojením všetkých hlasov vzniká akoby až nový hudobný nástroj, čo môže byť zaujímavé aj pre hudobníkov.

Presuňme sa od workshopov Znej k tvojmu hudobnému zoskupeniu s Ondrejom. Zaujíma ma akú a hlavne ako hudbu tvoríte. Ako sa stane, že vznikne hudba?

Je to veľmi rôzne. Niekedy sa stane, že polroka nenapíšem nič a potom to príde a vyleje sa to zo mňa za dve hodiny. Nefunguje to tak, že si sadnem a tvrdou prácou dospejem k výsledku. Práve naopak, často čakám, kým ma to vyslovene “kopne”. A ako vyzerá ten kreatívny proces? V nejakom momente začnem cítiť, že sa niečo vo mne začalo kreovať, že ma odrazu inšpirujú veci, ktoré aktuálne prežívam a cítim. Cítim, že toto prežívanie si zaslúži byť vypovedané. A vtedy sa mi to začne celé skladať, až príde moment, kedy si musím sadnúť a všetko napísať. Niekedy sa stane, že tú pesničku rozpíšem, zaseknem sa a pesnička čaká aj tri mesiace na dokončenie. Takže ten proces je rôznorodý. Niekedy to trvá pol hodinu, niekedy pol roka. 

Tvoríš hudbu sama alebo s Ondrejom? Ako funguje spolupráca dvoch kreatívcov?

Funguje to veľmi dobre. Najčastejšie je to tak, že ja napíšem pesničku, predstavím si melódiu, a pomaly si ju sama začínam hrať. Potom ju ukážem Ondrejovi, on zahrá perkusie, pričom vie veľmi pekne vycítiť, čo kde sadne. Aktuálne chceme vyskúšať celý tento proces otočiť tak, aby Ondrej vytvoril beat, do ktorého potom ja skúsim vymyslieť text aj melódiu. 

Klobúk dole, takýto tvorivý súzvuk nie je samozrejmosťou.

Presne, nebýva to vždy takto. Tiež som z toho prekvapená, že sme sa takto našli. Aj partnersky, aj v hudobnej tvorbe. 

Znie to veľmi jednoducho, nie?

Áno, presne. (smiech)

Mirka, ty máš za sebou už zopár koncertov a workshopov. Kde sme ťa mohli vidieť alebo kde ťa v budúcnosti uvidíme?

Mojím splneným snom bolo, keď sme robili predskokanov speváčke Nessi Gomes, ktorá mi je obrovskou inšpiráciou a ktorej tvorbu milujem. Mala koncert v Trnave. Poslali sme jej email s našou tvorbou a návrhom, či by sme jej mohli otvoriť koncert. Nessi sa naša tvorba veľmi páčila a súhlasila. Keď sme sa stretli osobne bolo to naozaj skvelé, prekecali sme veľa času a užili si spoločné chvíle. Ani neviem ako sa to stalo. Speváčka, ktorá má koncerty v Londýne, Berlíne, Viedni… a v malej Trnave! Inak hrávame v Trnave, Bratislave, na rôznych letných festivaloch  a radi chodíme napr. aj do Zaježovej. 

No a plány do budúcnosti? Je to vo hviezdach. Chceli by sme nahrať album, ale ešte predtým potrebujeme nájsť producenta, dať dokopy hudobníkov s rôznymi nástrojmi a samozrejme financie.

Chcela by som tiež pokračovať s workshopmi, ktoré budem ďalej vylepšovať. Mám vysnívanú školu – The British Academy of Sound Therapy – kam by som chcela ísť študovať terapiu hlasom. Tak by som sa aj na Slovensku mohla stať certifikovaným lektorom aj hlasovým terapeutom. 

Rozprávame sa aj preto, lebo si členkou Kreatívneho centra Trnava a preto, že si účastníčkou nášho Inkubátora, v rámci ktorého si spoznala ďalších kreatívcov. Ako vidíš svoju budúcnosť v spojitosti s KCT a ako sa pozeráš na prípadnú spoluprácu s ďalšími kreatívcami?

Nechávam tomu voľný priebeh. V priestore KCT, kde budú aj hudobné skúšobne, je možné, že nájdeme ľudí, s ktorými vymyslíme zaujímavú spoluprácu. Veľmi sa teším z prebiehajúceho Inkubátora. Učí ma pozerať sa na plnenie môjho sna z pohľadu každodennej reality. Už to nie je iba o tom, že tvorím hudbu, čo môže na prvý pohľad vyzerať, že takýto život je bohémsky a úplne ideálny. Avšak realita obnáša mnoho prekážok a praktických problémov. Preto je pre mňa dôležité orientovať sa v témach ako je otvorenie živnosti, účtovníctvo, ako uchopiť podnikanie, čo je vlastne mojim produktom a ako ho dostať medzi ľudí.

Mirka my ti v KCT držíme palce, aby rozkvitalo ako tvoje umenie, tak aj tvoja podnikavosť. Tešíme sa z toho, že si s nami! Ďakujem za rozhovor.

Ak vás rozhovor zaujal, viac o Mirke Kronerovej nájdete tu. Mirku a Ondreja nájdete aj na sociálnych sieťach: facebook, instagram.